Určite väčšina z vás túžila od malička po nejakom zvieratku. So mnou to nebolo inak. Rodičov som presviedčala na korytnačky, škrečkov a samozrejme psov, no vždy neúspešne. Keďže bývame v byte, musela som pochopiť, že na psa môžem zabudnúť. Už som sa s tým aj zmierila, no stále som dúfala, že nájdem nejaký kompromis. Minulý rok, niekedy začiatkom októbra, som aj so sestrou išla okolo " zvieratkového obchodu" :D a povedali sme si, že sa pozrieme dnu. V klietke tam boli tri malé krásne zajačiky. Jeden z nich ochotne pristúpil k mrežiam a snažil sa prepchať ňufáčik cez mreže. Veľmi sa nám zapáčil a predavačka sa ochotne ponúkla, že nám ho vyberie von. Otvorila klietku a zobrala do rúk malé klbko sivej farby. Pohladkali sme ho a rozplývali sa nad tým aký je chutný :D...celú cestu domov sme snovali plány na rodičov, veď sme sa ešte nikdy nepokúšali presvedčiť ich na zajačika. Bola som si však istá, že to dopadne ako vždy. Mamina nám ho nakoniec dovolila, no myslela som že presvedčiť ocina bude veľmi ťažké...no na moje prekvapenie s tým nemal problém. Obom chcem týmto poďakovať :D...a tak sme presne 22. novembra išli do obchodu a tŕpli sme, či tam náš sivý zajo ešte bude...našťastie tam čakal na nás. Povedali nám že to je samička( aj keď sa tak niekedy nechová :D:D) a dostala meno Jolie( po francúzsky- pekná)...viac sa dozviete v rubrike O Jolinke...oplatí sa to prečítať :D... za rok toho stihla postvárať naozaj veľa :D
Dúfam, že sa vám stránka bude páčiť, naozaj sa tu môžete dozvedieť veľa vecí( nielen povypisovaných z knihy!) ale z vlastných skúseností...ňuf ňuf :D